O Nemčiňanoch z Wikipedie

Nemčiňany (maď. Nemcsény, nem. Nemtschin) je obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce. Obec sa nachádza v severnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline Rohožníckeho potoka na výbežku Štiavnických vrchov.

Ako osada s nemeckým obyvateľstvom existovala už pravdepodobne v období Veľkej Moravy. V priebehu svojho vývoja niesla názvy ako Nempchen (v r. 1258), Nimchin (1284), Nemchyn (1301), Nemchen (1327), Nemcžinany (1773), Nemčiňany (1786).

V obci je rímskokatolícky kostol (pôvodne románsky kostol) sv. Michala Archanjela z I. polovici 13. storočia , ktorý stojí dodnes / už viac krát prestavovaný a dostavovaný/materská škola. 

K zaujímavým prírodným  útvarom patrí piesková baňa, ktorá sa nachádza pri vstupe do obce smerom od Mochoviec. Turistov a rybárov zaujme umelá vodná nádrž (priehrada) a jeden z prameňov pritekajúceho potoka zvaný Kráľová studnička. Milovníkov dobrého vína poteší každoročná oblastná výstava vín, ktorá sa koná už viac ako dve desaťročia. Hubári môžu navštíviť okolité hory a športovci ihrisko.

Najstaršie stopy osídlenia s najväčšou pravdepodobnosťou siahajú až do obdobia staršej doby kamennej – paleolitu. Poukazujú na to silexové úštepy a silexová surovina mladopaleotického charakteru nájdená pri juhovýchodnom okraji obci v priestore pieskovej bane. Intenzita osídlenia tu narastá od počiatku neskorej doby kamennej, čo dobre dokumentuje sídlisko ludanickej skupiny zistené západne od obce, na pravej terase potoka. Prvá písomná zmienka o obci je v kráľovskej listine kráľa Ondreja II. z roku 1232, v ktorej obyvateľov obce Nenchez činí svojimi dvorníkmi. Ako osada s nemeckým obyvateľstvom existovala už pravdepodobne v období Veľkej Moravy. Obec vlastnili viaceré zemepánske rody. K významnejším patrili Boršovci (Borsovci) z Plášťoviec, Ďurdovci (Gyurdovci) a Dačoovci (Dacsoovci). Juraj z Plášťoviec v roku 1493 v obci i v blízkych osadách Palucha a Ravaszaeg predal svoje majetky svätobeňadickému kláštoru, ktoré v roku 1521 prešli pod správu Nitrianskeho biskupstva.

Ďalej Nemčiňany patrili Dobravickým (1534), Dóciovcom (1563), potom panstvu Malotopoľčianskym a v 17. stor. Kostolániovcom. Rod Kosztolányiovcov ukončil v obci stavbu kaštiela v r. 1728. Súčasťou kaštiela bol aj anglický park so vzácnymi drevinami, za kruhovou fontánou boli tenisové kurty. Kosztolányiovci boli vášniví chovatelia koní, zaslúžili sa o rozvoj vinohradníctva. Rodinná hrobka Kosztolányiovcov je na vrchole zalesneného kopca, ktorý si podnes zachoval miestny názov „krypta“. Od r. 1594 má obec svoju pečať. Pečať predstavuje patróna farského kostola sv. Michala archanjela a v kruhopise je nápis: POONIS NEMCSIN 1594.

Podobne ako mnohé obce Horného Požitavia i Nemčiňany platili v 16. stor. daň Turkom a vrchnosti.Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 – 1664 mala obec 72 obývaných domov, platila daň 15 050 tureckých strieborných akčí. Od konca 16. stor. obec patrila ostrihomskej kapitule. V roku 1828 má obec 416 obyvateľov a 64 domov. Na prelome 19. a 20. storočia žili v obci prevažne poľnohospodársky robotníci. 10. 6. 1925 sa rozhodli kúpiť od Ostrihomskej hlavnej kapituly budovu pre zriadenie školy spolu s obcou Rohožnica. Vyučovať sa začalo v r. 1928. Obec má založenú obecnú kroniku od r. 1959 a sú v nej zachytené dôležité udalosti od r. 1944. V roku 1962 bola ukončená stavba predajne Potravín a Pohostinstva. Regulácia potoka sa previedla v roku 1968. Na jeseň 1969 sa začali kopať základy pre novú základnú školu, vyučovať sa začalo v r. 1971. V tridsiatych rokoch 20 stor. od Kostolányiovcov kúpili, resp. v dražbe získali ich majetky traja nadobúdatelia: profesor Ján Fridrichovský, Dr. Ján Sucháň a Dr. Eugen Zsigárdy, ktorí na nadobnutých majetkoch vysádzali importované odrody viniča. Miestnou časťou obce je Rohožnica, ktorá až do zlúčenia s Nemčiňanmi v roku 1958 existovala ako samostatná obec.Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1283.

Priemerná ročná teplota je 9 stupňov C, júlová vyše 19 stupňov C a januárová okolo –2 stupne C, priemerné množstvo zrážok je 600 mm.

Zaujímavosti:

V ryhe plynovodu, ktorá prerezala sídliskový objekt, sa podarilo zachrániť okrem keramického materiálu i sekeromlat zhotovený z jelenieho parohu, hlinený praslen a zlomok plochého idolu – plastiky ženy. V prípade tohto nálezu ide o prvý nález plochého idolu z obdobia bolerázskej skupiny z uzavretého nálezového celku. Z nasledujúcej doby bronzovej je osídlenie doložené dvomi sídliskami z mladšej doby bronzovej. Sídlisko z mladšej doby bronzovej bolo zistené priamo v intraviláne obce a sídlisko z neskorej doby bronzovej v priestore už uvedenej pieskovej bane. S osídlením v dobe rímskej možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať zvyšky stavieb zistených leteckým prieskumom na poliach západne od obce.