Nemčinianska jeseň – Pavol Stanislav

Báseň od nášho rodáka Pavla Stanislava.

Nemčinianska jeseň

Tlaková vlna

je priúzka

už pustnú

aj strniská

aj nám ľúto je to

že letmo

vytráca sa leto

Striedmo je slnečná

sychravá a hrozná

v nej vtáky

vletujú do hrozna

Jej lásky doživotné

v dobrom i v zlom

jej slúžia doživotne

ak nie prvá tak druhá

každá si rada počká

kým si obtočí druha

ako maznavá mačka

okolo nôh

kým sa odvijú

spevy pre dvoch

Na Michala

na hody

v návštevné

náhody

sa dedina do sviatočného

nahodí

ďakovať Tebe

otčenášom

za telo v chlebe

buď Tvoja vôľa

od pólu k pólu

za plody z poľa

svojbytne spolu

Za jeseň mojej jeseni

steblám tráv

že v nich spánok je senný

za vinohrady s rodmi

že ich ratujú

rodáci z rodu rodní

Pavol Stanislav