Nemčinianska jeseň – Pavol Stanislav

Báseň od nášho rodáka Pavla Stanislava.

Nemčinianska jeseň

Tlaková vlna je priúzka už pustnú aj strniská
aj nám ľúto je to že letmo vytráca sa leto

Striedmo je slnečná sychravá a hrozná
v nej vtáky vletujú do hrozna

Jej lásky doživotné v dobrom i v zlom
jej slúžia doživotne ak nie prvá tak druhá
každá si rada počká kým si obtočí druha

ako maznavá mačka okolo nôh
kým sa odvijú spevy pre dvoch

Na Michala na hody v návštevné náhody
sa dedina do sviatočného nahodí

ďakovať Tebe otčenášom za telo v chlebe
buď Tvoja vôľa od pólu k pólu
za plody z poľa svojbytne spolu 

Za jeseň mojej jeseni steblám tráv
že v nich spánok je senný
za vinohrady s rodmi že ich ratujú rodáci z rodu rodní