Miroslav Pius

Miroslav Pius – básnik, prozaik, esejista, publicista, sa narodil 16. februára 1942 v Novej Vsi nad Žitavou v okrese Nitra. V roku 1960 ukončil štúdium na Pedagogickej škole v Leviciach. Pôsobil ako učiteľ na Základnej škole v Starom Tekove. V rokoch 1963 – 68 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia sa aktívne zapojil do boja „ za socializmus s ľudskou tvárou“, čo sa prejavilo založením tajného „Historického krúžku“. Do literárneho diania vstúpil ešte ako poslucháč filozofickej fakulty. Publikoval najmä v študentských časopisoch Echo a Reflex. Patril k básnickej skupine „Pokrvní“.

Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil ako redaktor do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V  roku 1968 sa aktívne podieľal na ilegálnom vysielaní proti okupačným vojskám. Bol označený ako protisocialistický a protistranícky živel a bol prinútený z rozhlasu odísť. Mal zákaz publikovať až do novembra 1989, kedy sa aktívne zapojil do hnutia VPN. V rokoch 1985 – 89 vykonával funkciu vedúceho odboru školstva Západoslovenského KNV v Bratislave, v rokoch 1991 – 96 bol riaditeľom Školskej správy Bratislava VII. V roku 1990 bol plne rehabilitovaný. V rokoch 1997 – 98 vykonával funkciu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra v Bratislave. V rokoch 1998 – 2001 bol riaditeľom Domu Matice slovenskej v Bratislave. Žije a tvorí v Nemčiňanoch v okrese Zlaté Moravce. Spolupracuje s rozhlasom a s viacerými literárnymi periodikami.